Čifáre Pata


Tmavé uličky, žblkotajúce kanály, uvoľnené škridly a vyplašené myši. Prichádza do vašich kín: Old York City.

V hlavných úlohách:
boss Matúš Medo
ostreľovač Lucia
sekretárka Rebro
bossova pravá ruka FoX
gorila Stano
správca kasína Zuzička
obeť Saša
hlásateľ Nagi
polícia Martin
bossov brat Braňo

... a samozrejme mnohopočetná mafiánska rodina zložená zo štyroch klanov nažívajúcich v zhode a harmónii. A môžeme pokojne začať. Cesta do Paty bola divoká a plná prekvapení, našťastie sme však vďaka Miškinym informáciam a Stanovej agitácii skončili, kde sme mali (v Čifároch). A tak nás čakala už len polhodinová šlapačka do chaty na kopčeku.

Nedeľa

Rozdeľovačky rozdelili chovancov do štyroch pracovných skupín, ktoré dostali poriadny kýbeľ gulášu, pretože gulášu nikdy nie je dosť. Po večeri nastúpil boss a všetkým ztuhla krv v žilách.
B: "Eliška ... posledná splátka ešte nebola zaplatená!"
E: "Veď manžel robí v bani a deti, no, nemám to ľahké. Nemohol by si ešte počkať?"
B: "Od rána čakám už dve hodiny!"
E: "Tak hm."
B: "Vidíš, že si rozumná. Dobre sa mi s tebou pracuje Eli."
Novinári tajne natáčajúci tento rozhovor boli rozprášení gorilami a tak veľký šéf mohol pokračovať v práci. Účastníci sa odobrali dupať fyziku na semináre. Po nich nasledovalo krátke predstavenie sa a súťaž o najkrajšie meno odzadu. Vyhral Chiluk, ktorý to nezvládol a povedal niečo úplne iné. Zabodoval, tiež Logik otázkou, či má pospiatky porozprávať o sebe všetko. Dozvedel som sa, že všetci účastníci majú ako hlavného koníčka fyziku, čo však nebránilo tomu, aby tlačili propagandu FKS = Fyzika Kazí Sústredenie. Po prehliadke vedúcich nasledovalo večerné harašenie - Qfiz. Zahájil ho boss, za čo zožal dlhotrvajúci potlesk. Začalo sa otázkami z hudobnej oblasti, IQ testom (Čo je to 100kvp? No predsa 100 korún v peňaženke.), skúškou praktických schopností (Navliekanie ľudí na špagát a prehadzovanie ľudí cez špagát.) a skončilo veľkým individuálnym testom.

Pondelok

7:15 budíček a mnohí z účastníkov si mysleli, že sú na vojne. 7:30 rozcvička, avšak Rebro prekvapila príjemnou hudbou a nevtieravým štýlom. Keďže bol prvý deň sústredenia, všetci boli plní elánu a účasť bola 100%. Ďalšie dni to už malo iba klesajúcu tendenciu. Rozmyška, kde sa rátali príklady a prednášky nestíhali zabrať celé doobedie, a tak nasledovali športy. Hrala sa vybíjaná a šatka. Šatka - akčno strategická hra založená na psychyckej rovnováhe jedincov, kde vyhráva družstvo, ktoré má chladný pohľad na situáciu v poli a chuť riskovať. Ale inak je to iba o tom, kto prinesie súperovú šatku na svoje územie a nenechá sa pri tom zmraziť. Fyzikálne sústredenie a teda fyziky nikdy nieje dosť. Všetkých potešil Náboj, kde sa rátalo o život. Za vypočítané príklady získavali družstvá šípky, pomocou ktorých sa pohybovali na plániku s príšerami, stenami, zabíjajúcimi jamami, ale aj bonusmi a diamantami. Cieľom bolo dostať sa čo najrýchlejšie do cieľa a nenechať sa skántriť, prípadne nahrabať čo najviac bodov. Nasledovali Ponorky. Neponáralo sa, ale triafalo sa do druhej družiny vlastnými nábojmi (ľuďmi). Trafiť a nenechať sa pritom trafiť je heslo. Všetci boli slepí, len šéfovia ponoriek videli čo kde a ako, manévrovali v nebezpečných vodách rozbúreného atlantického oceánu. Po seminároch išla adventúrka, kde nadšení chovanci hľadali spôsob ako sa navtierať do všeovládajúcej mafie.

Utorok

Rozcvička, rátanie, prednášky a šropty. Po obede prišlo overenie mlade, či je schopná alebo nie, zarábať si mafíkovskym spôsobom. Testy tvrdosti - kotúľanie sa dolu kopcom a následná orientácia. (Čo som si neskôr skúsil aj sám a ráno sa mi potom zdalo, že je zemetrasenie.) Prechod lejzrovou pavučinou - kde každú chvíľu hrozilo prebudenie systému z režimu standby. Vycibrenosť jazyka - ohováranie vedúcich. Počas hry sa rozpršalo a muselo sa prejsť na vážnejšiu tému: Meranie čísla Pí. Meralo sa viacerými spôsobmi: rozhadzovaním ryže do kruhu, padaním ihly na priamky alebo natvrdo - špagátom cez obvod kolesa či štvorčekmi cez obsah kruhu. Prezentované výsledky boli v zaujímavom intervale <2,4>. Nechýbal ani Jakubov dôkaz, že Pí je rovné nule, či Alexovo rozprávanie o tom, že Pí nás ohrozuje odvšadiaľ - aj z nenápadnej abecedy. Šéfova pracovňa. Pohodový večer. No vtom vojde sekretárka.
S: "Je tu Ďuso a chce s Tebou hovoriť."
B: "Pošli ho sem."
Ď: "Problém pane, netrafil som ho."
B: "Ako to? Veď si mal dva pokusy!"
Ď: "Pri nabíjaní sa mi rozsypali náboje a vôbec, bol to príliš pohyblivý terč a ..."
Klop, klop, klop!
B: "Ďalej... No čo chceš kámo?"
V: "Nastali ťažkosti. 5th avenue nám odmieta platiť za ochranu. Všetky obchody sa vzbúrili."
B: "Čože? Veď táto časť mesta tvorila minimálne 50% našich ziskov. Keď som to mal ja na starosti, nikdy sa nič takého nestalo!"
Vtrhne, mladá dáma.
K: "Šéfko, polícia dala zavrieť naše Kasíno. Nedalo sa nič robiť. Vraj hazardné hry sú v tomto meste zákonom zakázané."
B: "Že zakázané! Ja uschnem, veď vždy boli zakázané. To bolo treba na príslušných miestach vedieť vybaviť. Neschopní ste, neschopní. Banda prašivá."
V: "Veď sme sa snažili!
Vypalník vyťahuje pištol a strieľa na bossa.
B: "Cha, cha, cha!"
Uhne sa guľke a používa svoje malé delo na zneškodnenie útočníka a aj ďaľších dvoch potenciálnych.
B: "Jula! Odprac tento neporiadok."
S: "Samozrejme... Mimochodom šéfe, naša mlaď je už celkom schopná. Mohli by sme ju aj začať zacvičovať."
Boss sa pozrie na mŕtvoly svojich bývalích pätolízačov.
B: "No veď nám už nič iné ani nezostáva."
Účastníci sa dozvedeli mafiánsky pozdrav a stali sa právoplatnými členmi mafie. Ďaľšie dni už len lúpili, kradli či kšeftovali s políciou. Večer sa hrali sochy. Úlohou družín bolo z ľudí spraviť súsošie, ktoré predstavovalo nejakú ľudskú vlastnosť. Ostatní hádali, že čo to tak za haluz môže byť.

Streda

Ráno sa umývali hromadne zuby (najmä predné stredné zadné :-) do rytmu samby. Dodnes ľutujem, že som to nedal niekomu odfotiť. Poobede sa vypaľovali dedinčania a zabezpečovala sa im ochrana označením ich domu. Počas tejto hry vznikla pri chate kôpka smetí s jednou obrovskou pneumatikou. Pri vypaľovaní sa však pod hrozbami vymámili od sedliakov aj celkom dobré kompóty. Pred večerou nasledovala strategická hra, kde sa z mesta vytlačila nepriateľská (albánska, ruská, talianska ...) mafia. Nechýbali ani akčné zážitky pri navliekaní ihly do 45 sekúnd. Silvii sa podarilo ihlu stratiť a tak limit nemohol byť splnený. Večer boli šarády podané trochu inak. Neukazovalo sa rukami, ale tvárou, zvukmi, plastelínou a kreslením. Obzvlášť zaujímavá bola družina, ktorá pri ukazovaní tvárou, vždy povedala "úchyl", ale keď dostali ukázať úchyla, trvalo im to nekonečne dlho. Nočné účastnícke vyvádzanie narušilo vyvesenie štartovej listiny na prechádzku temným lesom.
J.L.: "Ja sama do lesa nepôjdem!"
FoX: "Budeš musieť."
J.L.: "A keď sa stratím, čo poviete mojej mame, keď bude volať?"
FoX: "Povieme, že si na záchode."
Počas trate, stretávali ľudia, bossových kamarátov, ktorí im za určitú činnosť prezradili aké je bossovo obľúbené auto, jedlo, pitie ... No a nakoniec ich čakal najväčší šéf osobne. Kto sa nevedel dobre podlizovať, ten to nemal ľahké.

Štvrtok

Dnes sa na rozcvičke konečne mordovali účastníci - behaním. Obed ohlásil koniec tradičného kolobehu a mohlo sa hrať. Mafiánske informácie (asi 1500 malých papierikov), roztrúsené po stromoch v lese, sa museli najprv pozbierať. Nasledovalo usporiadávanie podľa čísiel na lístočkoch. No nie každý klan mal všetky informácie a tak sa vymieňalo (aj s nekalými praktikami), handrkovalo a domýšľalo. Všetky zmysluplné vety (Orgsteklo!) sa podarilo zrekonštruovať a mohla sa ísť pašovať jedovatá tekutina. Na prepravu sa používali 4 podzemné metrá, ktoré sa nesprávali podľa žiadneho cestovného poriadku, ale podľa toho ako si väčšina cestujúcich želala. Úlohou bolo premiestniť fľašu z miesta A do miesta B, ale aj seba C do D, okrem "dobroprajných" cestujúcich tu škodil aj policajt a revízori. Po seminároch išla ešte mafia zarábať. Nestačili jej už drobné od obyčajných ľudí a dali sa na získavanie štátnych zákaziek. Legálne to samozrejme nebolo. Uplácali štátnych úradníkov a ministrov, aby získali výstavbu diaľnic, obnovu potrubia, či prednostný predaj pri privatizácii podnikov. Uplácali sa aj neúplatní no a potom sa končilo na polícii. Nakoniec všetko dobre dopadlo a tak sa šéf mafie vybral na dovolenku na Havajské ostrovy.
B: "Jááj, ako mi je fajn. Všetko fičí aj samé, peniaze sa hrnú, problémy sú odstránené a mafia je uznávaná. Snáď si na to vypijem. Glogloglogloglo ... Hm, divná chuť. Jaj, je mi akosi nevoľno. Umieram. Julááá ..."
A otec mafie sa zvalil na zem.
S: "Ach, boss je mŕtvy. Kto bude teraz celý ten kolos držať na uzde?"
Medzi jednotlivými klanmi mafie to zašumelo.
J.F.: "Pozrite sa na to takto: Kto túto mafiu oslobodil z nadvlády rusov či polície? No predsa náš klan. A preto sa jej začalo dariť. Navrhujem ako nového bossa seba."
J.S.: "No možno to tak bolo, ale to my sme zarobili najviac peňazí a od toho sa odvíjalo všetko ostatné. Je úplne logické, že novým bossom budem ja."
H.S.: "Vy chcete byť bossmi? Veď sa na seba pozrite. Ste veľkí, ale máte prázdne hlavy. Takto to nejde. Šéfovať tu budem ja!"
A.P.: "Ani jeden nemáte pravdu. Boss budem ja."
J.F.: "To sa ešte uvidí."
Vo večerných televíznych novinách bolo odvysielané:
R: "Najhorúcejšia správa. Hlásim sa vám priamo z ulíc nášho mesta. Krstný otec bol brutálne zavraždený. Gangstri sa odtrhli z reťaze. Očakávajú sa veľké pouličné boje a ..."
Nestihol dopovedať. Milého, bezbranného, nič netušiaceho reportéra napadol nemilosrdný profesionálny zabijak.

Piatok

Piatok bol makačka. Klany zúrili jeden na druhý. Rozcvička bola tvrdá a trošku nebezpečná - prenášanie raneného na čas štafetovým spôsobom. Rozmyška neuspala a po nej sa spustilo hľadanie návodu na výrobu tajnej ničivej zbrane. Bola to adventuroidná hra s veľkou mapou a akčnými prvkami. Každá družina nasadla do dvoch aút a vozili sa po meste, čo im benzín stačil. Počas toho stihli padnúť do väzenia, vylúpiť transport s peniazmi, ukradnúť technológiu závodných aút, stretnúť sa s duchom mŕtveho šéfa, upratať archív, plaviť sa po rozbúrenom mori či potápať v rieke. (Jano Smrek, dúfam, že doma trénuješ a 30 sekúnd v kýbli ti už nerobí také problémy ;-) Po tejto hre zostal pokazený dvojkolesový vozík majiteľa chaty, štyri jamy v kopci a porozbíjaná sádra na ceste. Cez obed sa lúštili šifry s návodom na veľký boj. Potom sa prepravením tony narkotík zarobili chýbajúce peniaze (Behačka na štýl hry kamióny.) a márovačka mohla začať. Na bojové pole (Predstavované prázdnym bazénom.) sa vyhrnuli klany v plnej zostave s ničivými zbraňami v rukách. Po prvých výstreloch ich začalo hrýzť svedomie, ale najmä zdravý rozum im vravel, že takto to asi nejde. Vyzabíjajú sa medzi sebou a mafia bude slabá, treba hľadať iné cesty na určenie bossa. Tu sa im vnukla myšlienka na dokázanie rodinnej spätosti s bývalým bossom. Tak sa hľadali dôkazy v temných chodbách a malých skrýšach. Nebolo to jednoduché, veľa vecí už bolo zabudnutých a informácie zostali len v náznakoch a dohadoch. Napriek ťažkým prekážkam, akým bol stĺp, kúpeľňa či ryžová cesta, sa jeden z klanov predral temným lesom a späť už sa vracal s náručou dôkazov. Jeden z nich mohol byť bossovým bratom pasovaný za nového vládcu podsvetia. Kmene sa pomerili pri oslave vyhlásenia výsledkov Mafiboja o Čifáre, vyhlásenia najlepších FKS a slávnostného ukončenia. V pamäti mi utkvela družina číslo 4, ktorá už od stredy prehrávala no nevzdala sa ani v piatok poobede. Večer sme si založili ohníček, opekali špekačky a vyspevovali.

Sobota

Posledné raňajky. Posledný obrovský pytel smetí, teda vlastne dva. Prvý a posledný balíček na obed. V niekoľkých vlnách sa odvlnili účastníci. Jedna vlna strhla aj mňa a tak chata poobede už zostala zívať prázdnotou. Zíííív. Sústredenie nebola zívačka, ale ťažká akcia.



(c) FoX