Hron
Piatok
Vystúpili sme v Hronskej Dúbrave. Po krátkom tréningu leteli naše bágle (a my s nimi) do člnov a
tak sme vyrazili do nespútaných vôd rieky. Plavba pokračovala po miestnu zrúcaninu, kde
sme sa kochali rozbortenými múrmi hradu. Dnes nás to spláchlo do Hlinníka nad Hronom. Stany sa rozbalili
a večera rozvoniavala, no v tom sa neočakávane prihnala búrka (zo zamračenej oblohy).
Všetko moklo, ale ja som stihol zjesť veľký kýbeľ špagiet. Ich pôvodní majitelia mi to dodnes
nemôžu odpustiť (,že Štúrovo?). Pred prívalmi vody sa dá ukryť jedine v miestnom kultúrnom
stredisku. Všetci to tam žíhame. Málo sa tam pije. Dozvedel som sa, čo to je Buffalo klub
a som členom. O ôsmej prestalo pršať a tak sme nechali rozprúdiť tvorivé črevo:
Slnko svieti, slnko praží,
opaľuj sa veď si v paži.
Dobre sa nám pije,
keď tu každý hnije.
Sisa si to exla,
podlaha ju treskla,
no nie príliš veľa.
(To by bola mela!)
Ešte jedno pivo,
aby bolo živo.
Nepi Jano nepi vodu,
voda Ti je len na škodu.
Radšej sa ty napi kofči,
zmení farbu Tvojich očí.
Už nám z toho všetkým šije
a pivo sa ďalej pije ...
Zišli sme sa plaviť vdol
na tú zdivočelú rieku.
Pokoriť sme chceli Hron,
nepokorí nás on reku?
I tábor máme v prírode
zaliaty búrkou strašnou
a krčmu zaraz v pohode
s pivom či šniclou mastnou.
Sobota
Ťahalo sa dobre až na miesto prekryté brodom pre kamióny. Náklaďáky chodili sem a tam
a znemožňovali transport lodí.
Dnešný deň bol v znamení problémov. Zuzička zostala visieť v prúde na kameni, Riško
načal loď a Braňo si reztrepal hnát.
Bol teda nútený spraviť si romantický výlet do Novej Bane,
kde mu to odstrihli a zašili.
Luciška ho pritom podopierala (fyzicky aj psychicky).
V Žarnovici sme si spravili prestávku, no miestne pohostinstvo nemalo dostatočnú
zásobu klobás pre celý oddiel.
Večer sa pálili drevá a pritom s a kecalo. Vonku bola strašná zima.
Pár nadšencov išlo šlapať do krčmy v Kozárovciach.
Vrátili sa neviem kedy, lebo som už spal.
Nedeľa
Ráno bolo teplo. Rozbehli sme agitáciu na trojsteňácke preteky. Prihlásilo sa zopár tímov.
Po tvrdšej agitácii ich bolo dosť a mohlo sa pretekať.
Prebehlo to hladko. Len Gabi sme chceli diskvalifikovať lebo nemala vestu.
Víťazi boli odmenení (kompótom) a lúzri zlynčovaní.
| miesto |
posádka |
čas |
| 1. |
Katka+Mäso |
2:32 |
| 2. |
Pištík+Gabi |
2:33 |
| 3. |
Luciška+Braňo |
2:40 |
| 4. |
Sisa+Slavo |
2:44 |
| 5. |
Alex+Kika |
2:58 |
| 6. |
Hela+Jožo |
3:01 |
| 7. |
Mišo+Paľo |
3:22 |
Víťazné dvojice odkazujú:
"Neblbnite, choďte pomaly a prehrajte. Ostatní majú z výhry
vždy viac ako výhercovia."
Vyliezli sme na blízky vŕšok, kde sme odjedali z výhry, videli okolitý svet a
skúmali 100 metrovú strž dole do Hronu. Nespadol nik. Bolo tam pekne. Ale Tino povedal:
"Mám popŕhlené nohy! Fuj, načo som sa škriabal na takú skalu, fuj, a nakoniec som mal
aj tak len jednu lyžičku ananásu."
Zbalili sme tábor a vyrazili na mikroetapu do Kozároviec.
Zaujal nás motorest STOP. Maťo P. si dnes pre zmenu objednal Dračí dych (miesto
obvyklého pstruha) a tak bola teoretická šanca, že stihne ten istý vlak ako všetci ostatní.
V motoreste si háčikovia chceli zlepšiť postavenie na budúcom splave a tak
Luciška spísala
Morálny kódex háčika®
(či skôr háčičky):
-
Ak svieti slnko, háčička má právo opaľovať sa a nič nerobiť.
-
Ak chce ísť háčička na súťaž, kormidelník musí ísť bez odporu s ňou.
-
Ak má háčička akékoľvek problémy, ktoré je kormidelník schopný vyriešiť,
on má povinnosť takto konať.
-
Ak je pekne, háčička má povinnosť vyzliecť si 2 kusy oblečenia.
Vlak dorazil včas a spoločnosť sa rozprchávala.
Bolo dobre. Nebolo by tak dobre, keby nebolo Luciinej mravenčej práce, ktorá si to vzala na krk.
A nezabudnime tiež na obetavého Stana K., ktorý sa viezol s modrými loďami tam i späť.
(c) FoX & denníček