Lom nad Rimavicou

   Na začiatku bola cesta, dlhááááááá. Najmä pre tých, čo išli od Bratislavy. Potom tam bol autobus. Plnýýýýýý. Už pre všetkých. A potom, kde sa vzala, tu sa vzala škola v prírode. V krásnom prostredí Poľany, o ktorej i Sladkovič písal.

O celé sústredko sa starali:

Bezcharakterný Thierry Reno alias   Matúš

Jeho právnik                                    Roman

Jeho žalobca                                    Braňo

Pojedač pižma                                 Fajo

Sudkyňa                                          Miška

A ďalší......                                      Stano, Tomáš, Rebro

Nedeľa

   Prišli sme a rozdelili sa. Na štyri konkurenčné firmy, pracujúce v oblasti vôní. Po dobrej večeri každá firma predstavila svoj najnovší výrobok. To boli vône.

Pondelok

   Hneď zrána boli voňavkári preverovaní v oblasti fyziky, len tak sa im z hlávok parilo. Potom nasledovali prednášky, aby svoje firmy viedli k úspechu a sláve. A že voňavkári nie sú ani po fyzickej stránke na tom zle, sme sa presvedčili pri náročných moderných športoch freesby a vybíjanej.

   Thierry Reno, majiteľ veľkej firmy rovnakého mena, ktorý si ich sem zavolal a najlepšiemu z nich ponúka lukratívnu zmluvu vyhlásil veľkú súťaž, tzv. TMF. Naši voňavkári dostali niekoľko zaujímavých úloh, na ktorých vyriešenie mali štyri dni. A tak vo voľnom čase vyhadzovali vajíčka z okna, pred spaním pili litre vody, škrabali CDčka dokonca tancovali valčík.

   Ale ani v oblasti vôni nezahálali. Hneď po obede sa rozbehli na Veľkú pižmovú cestu zhánať pižmo. A veru to nebolo najľahšie, strážcovia pižma ich poriadne ponaháňali. Pižmo však nie je všetko a tak voňavkári ešte zháňali rôzne chemikálie a vyrábali z nich... No každopádne všeličo.

Utorok

   Nad ránom sa čosi deje. Do ubytovne došiel chlap. Vyzeral dosť mimo. Vypľúval pižmo, mlel dve na tri, voňavkári sa rozbehli do noci. Vrátili sa až na svitaní, v rukách kazetu a hľadali rádio. Na kazete bol šifrovaný text. Zabralo im to celý deň, ale nakoniec... Niečo tu smrdí... Thierry Reno smrdí aj s celou jeho firmou.

   Večer už neboli schopní slov, tak využívali iné zmysly. Ruky a tak.

Streda

   Aj ďalší deň voňavkári zisťovali ďalšie a ďalšie podozrivé fakty, naďalej sa nevzdávali, pochodili ďaleké okolie. Museli prekonať veľa náročných prekážok. Stále viac a viac nadobúdali presvedčenie, že čosi tu ale naozaj vôbec nehrá.

   Večer mali iné starosti. Vyvrcholilo TMF. Pred prísnou porotou voňavkári prezentovali svoje výsledky, všetci boli dobrí i zábavní, ale vyhrala len jedna firma. I keď vajíčko sa nakoniec rozbilo.

Štvrtok

   Ráno, už o šiestej, sa naši milí voňavkári rozbehli do lesa, nechceli tomu veriť, pretierali si oči a hovorili niečo o tom že je ešte noc. Ale čerstvý vzduch ich prebral Hľadali tam rôzne vzácne kresby, ktorých kópie vymieňali za kúsky potrubia. Stavali si svoje vlastné voňavé potrubia, niektorým síce vône vytiekli, niektorým však nie.

   Po raňajkách sa vydali na strastiplnú cestu za Thierrym Renom. K šéfovi veľkej firmy sa človek nedostane len tak ľahko. Bolo im treba múdre hlavy, rýchle nohy a dokonca i buzolu. A nakoniec ? Nakoniec ich čakal Thierry s kýbľom vody. Ale... Dostali ho pred súd. A ako dopadol súd ? To nikto z prítomných nevedel presne povedať. Isté je, že boli vyslovené obvinenie, že Thierry mal dobrého právnika a veľa peňazí....Tak to vo svete chodí.

   Ale nakoniec nás kamoš Thierry pozval na hostinu a tým najlepším daroval tričká. Možno ani nebol taký zlý ?!?

Piatok

   Už nás len čakalo rýchle balenie, posledný pohľad, podanie rúk a dlhá cesta domov.