Maly Dunaj
" Chcete preplavat sire moria ? Chcete sa utopit ? Tak podte s nami do divokeho dobrodruzstva ! Splav Dunaja je tu len a len pre Vas ! " , tak taketo nieco hlasal reklamny slogan na stranke FKS ( alebo este stale hlasa ? ) a vela ludi sa na neho chytilo ako mucha na med ( veducich nevynimajuc ) . Ked sa naslo dost vhodnych samovrahov , tak sa mohol 09.06.1999 zacat splav ( skoncil v jedno pekne nedelne popoludnie dna 13.06.1999 nasho letopoctu ) .
Tento den sa este splavom nazyvat ani neda . Toto bol oficialny trennig veducich , ktory sa konal pod vedenim ostrielaneho a morom oslahaneho veterana - Bohumila Bezruca Bohunickeho v lodenici MFF UK . Tu sme si zadefinovali co je to ucastnik , co je to veduci , kedy su lodky spocitatelne , aky je rozdiel medzi pomenovanim veslo a padlo a rozne ine pre zivot na vode nevyhnutne veci . Ked sme po hodinke zistili aka je to otrocina plavit sa hore prudom zbalili sme si svojich pat slivak a pobrali sme sa prec v zajtrajsom ocakavani navalu kupaniachtivych stredoskolakov .
... a nesklamali , niektorym z nich sa to predsa len podarilo - zdrave osviezenie v sparnom dni v toku nasej najvacsej rieky . Ale nepredbiehajme . Prv nez sa komukolvek podarilo dostat do kanojky , musel zvladnut narocnu toereticku pripravu . Potom sa spolocentsvo rozpadlo na dve skupiny : zadaci a amateri . Zadaci sa ihned dostali na rozburenu hladinu , kde prebiehalo zdokonalenie ich perfektnych schopnosti tvrdou - takmer vojenskou pripravou ako sa spravat v krizovych situacich ( , ktore sposobuje najma hyperaktivny hacik ci zbludena lod vedena nezodpovednym zadakom ) . Z amaterov sa postupne vykluli spravne narychlo vycviceni hacikovia a splav sa teda mohol zacat aj hned . Po upratani lodi a zadani organizacnych pokynov sa domaci a blizky odobrali domov a blizko , a cezpolni nadsenci sa uchylili do telocvicne na Sturaku . Telocvicna ako kazda ina , ani tu sa v noci nespalo , ale hralo ( volejbal ) .
Dodrziavame casovy plan a v priebehu 30 minut od povodneho stretnutia o desiatej hodine pri Malom Dunaji su vsetky lodky nalozene do prasknutia proviantom , stanmi a inymi nepotrebnymi vecami ( a este dvoma ludmi ) ... hmmm ... dvoma ludmi ... hmmm ... ten kto si rychlo nenasiel niekoho druheho , bol prideleny do lodky k vrchnemu manazerovi a celu plavbu mohol s radostou pocuvat jeho vodacke pribehy ( chudak Miska ) . Padlovanie a prazenie na slnku - to je nasa zabava najblizsich dvoch hodin . Pri nejakej divnej rure krizujucej z boku nas tok mame obednajsiu pauzu . Tu sa daju nadviazat prve kontakty a prvykrat sa obcerstvit z vlastnych , ale aj cudzich zasob , ci si poriadne podiskutovat s hacikom ci zadakom , pretoze v lodke moze prebiehat len jednostranny monolog zadaka k hacikovi , pokial ma teda hacik poctivo veslovat a nie sediet naopak otoceny . Chvilu po opatovnom nalodeni zistujeme , ze sa tok rieky spomaluje a za desat minut uz vidime pricinu - obrovsku priehradu na Malom Dunaji . Sef akcie ju kaze obist po susi , ale par nadsencov to skusa inak . Nemaju stastie a tak sa trepeme s lodami , padlami a lodnymi vakmi po skalnatej plazi dlhej asi sto metrov . Clovek neuveri , pokial si sam tu lodku nenadvihne a par krokov neodnesie - tazka je praca otroka . Tok rieky sa zuzuje a prikaz zhora kaze ist v zastupe ( to znamena , ze nesmu ist dve lode vedla seba ) . Pravidla sa dodrziavaju - skutocne viac ako pat lodi vedla seba som ani nevidel ist . Pri jednom zuzenom mieste na to takmer nasa lod doplatila , ked sa cez neho snazili dostat tri lode naraz . Tri litre vody v clnku su slabou danou za nase vyvadzanie . Konecne noclazisko - teda zelena luka s pokosenou travou . Staviame erarne a sukromne stany presne podla chaosneho usporiadania , lebo sa schyluje k burke . Niekto to cakanie na vodu zhora uz nemoze vydrzat a ide sa prevracat v clnku ( voda je fajne ladova ) . Par odvazlivcov si vari polievocku , ktora rozvoniava a pritahuje prazdne lyzice ( a najma zaludky ) ostatnych . Nakoniec sa predsa len ide hladat drevo a Tino Irman zalozi ohen ( Koli mu ticho zavidi ) . Opekame erarnu slaninu a pritom pocuvame takmer hodinovy prednes nasho vrchneho manazera o tom ako plnime plany patrocnice . Kruta burka nas zazenie do stanov a celu noc ich vytapa .
Vyrazame za usvitu ( t.j. o 11 hodine doobeda ) . Po chvilke tvrdej padlariny dorazime do dediny Jelky , kde po makkom pristati jedna cast odchadza do miestnej vybornej restauracie ( maju tam splachovaci zachod a teple jedlo na ktore sa caka minimalne pol hodiny a maximalne ... ( horna hranica nie je k dispozicii ani u casnika ) ) a druha cast sa zatial hra na svojom piesocku . Kym sa pozicie vymenia , z piesocku je hrad vhodny na odfotenie . Pri opustani Jelky stoji za spomenutie mensi konflikt s uplne nezavislou skupinou , ktorej sme lodky premiestnili na naprotivny breh . Vyborne tiez bolo ukotvenie kanojky jednej zavislej dievcine , ktora sa ani pri najotrockejsej snahe nemohla pohnut z miesta ... padlujeme .... A uz sme na taboristi so starym drevennym mlynom . Konecne tabor taky aky ma byt - spravne skautsky . Uz len zastava chyba . Ti ktori nemali dost si este idu poclnkovat , ostatni varia na erarnom varici hovadzie maso . Pri ohniku dostavame opat kazen co sme splnili dnes a nesplnime zajtra . Par exotov ( teda takmer vsetci ) ostava spat vonku ( chcu dostat mozgove vredy vravi Bezruc ) a ini poctivo zalezu do vztycenych stanov .
" Balime , balime ! Trojminutova strata ! Uz polhodinu sme mali byt na vode ! " , pocujeme vodacke povzbudzovanie . A naozaj pomaha to - lodky su na vode a ziadna pod vodou . Zakyvame bufetu a vyrazame na posledny usek ... Mimoriadna udalost : odvrateny takmer isty prevrat Branovo-Zuzaninej lodky a nasledna strata padla v rakosi , rozviri monotonnu hladinu unudenych galejnikov . Velka spolocna zranica pred zaverecnym vylodenim pozdvihne nase zaludky a osviezi mysel . Za spomenutie stoji uz len nalozenie a vylozenie lodi , ktore sprevadzalo viac kritickych situacii ako za cely splav ( prevracanie krakorca , smykanie sa lodiek z ruk , tazke vlacenie a problematicke uvazovanie styrmi chybajucimi gurtnami ) . Cesta autobusom spat do Bratislavy nestoji za rec , lebo vsetci spali ( par ludi vyrusovalo ) a tak ju tu ani nespominam .
A na zaver snad heslo splavu : Kto nechce dostat mozgove vredy ten by nemal jest erarnu hovadzinu s ryzou .
(c) FoX