Sobota 27. mája 2000

Zobudili sme sa to krásneho rána, niektorí úplne dolámaný, iní naopak očarení touto nocou. Raňajky nemohli chýbať, pretože nás čakala ďalšia dlhá cesta. Posledný krát sme pozdravili túto dedinku a už sme ju pomaly míňali. Na tomto úseku sme sa viac rozliezali, nechodili sme jedna loďka zo druhou. Keď už rozdiely medzi jednotlivými loďkami bol viac ako 3 minúty, za jedným stromom nás čakal Bezruč, vraj tu je trochu nebezpečné miesto. Ako sa už hovorilo, štatistiky dokazujú, že na každom splave sa prevrhne práve jedna loď, prečo to tak nemôže byť aj teraz ? Chúďa Alex a Barbora ... Alex sa trochu okúpal, do loďky si načerpali vodu do výšky 10 cm a šlo sa ďalej. Neďaleko bola Jelka, náš druhý cieľ. Skúsení vodáci to tu mali zmapované a vedelo sa, že sa tu nachádza jedna reštaurácia celkom schopná na ceny. Celá skupina sa rozdelila na dve časti, jedny sa išli najesť, tí druhí čakali na brehu. Skupina čakajúca na brehu mala o zábavu postarané, pretože Bezruč a Koli sa tejto funkcie ujali. Okrem toho sa podaktorí účastníci okúpali v Malom Dunaji. Keď prišiel čas vystriedať sa v reštaurácii, zistili sme, že na vyprážaný syr sa už čaká 1,5 hodiny. Tak sme tu teda strávili asi 3,5 hodiny, kým sme sa opäť dostali na tú vodu. Čakala nás jedna obchádzka okolo mlynu. Mlyn malý, ale o to väčšie táborisko vedľa neho. Večer sa uskutočnil prvý Potočného pohár, víťazi dostali vysoko hodnotné ceny: ananásový kompót. Keďže sme tu boli už posledný deň, vyhlásila sa bitka na vode, len škoda bola, že to schytali aj tí, ktorí sa len prizerali. Smola! Večer okolo ôsmej sa začala miestna diskotéka a nie a nie skončiť. Tak totálne unavení sme si líhali spať okolo tretej až pol piatej ráno. Diskotéka pokračovala až do šiestej ráno.