|
<<novšie príspevky | |
staršie príspevky>> |
|
| vlejd |
ip:213.151.233.171 |
2009-11-05 18:34:48 |
chcel by som sa spitak jak je natom FX. teda kedy bude dalsia seria (ak bude) pardon ze tu tak spamujem
|
| vlejd |
ip:213.151.233.171 |
2009-11-03 14:41:26 |
pardon moja zbrklost :-( us viem jak sa to mysli
|
| vlejd |
ip:213.151.233.171 |
2009-11-03 12:45:52 |
chcel by som sa spitat ku prikladu 2.3. Tam je ten terč umiestnený nad ako v osy symetrie okolo ktorej sa otca valec alebo nad ako na druhej strane valca?
|
| Pro |
ip:78.141.80.166 |
2009-11-02 23:53:17 |
Ahojte,
iste všetci poznáte Faradayov zákon elektromagnetickej indukcie (bez Maxwella) – veľkosť indukovaného napätia sa rovná podielu zmeny magnetického indukčného toku a času a to na mínus prvú. Moja otázka znie, či by tento vzťah platil aj v prípade, že rozdiel času by sa skutočne blížil k nule viac, než v praxi a teda by som ten magnet prestrčil závitom rýchlosťou napríklad v = 0,999999c. Vzniklo by indukované napätie? Ďakujem
|
| (-L Bzdušo |
ip:95.105.250.1 |
2009-10-31 23:48:49 |
Cisto teoreticky sa to urcite da minimalne numericky, ale to sme od vas urcite nechceli. Avsak, pre tu srandu som si ja, totiž starý marfyzácky chren, k tomu sadol a predsa sa pokúsil zrátať g vo vyske a nad rohom stvorca. Zaviedol som si plosnu hustotu Rho=M/a^2 stvorca. No a co mi vyslo --
Vertikalna zlozka mi vysla analyticky presne Pi*Rho*G/6 (nezavisla na a! -- Ľaľa, aké že to škálovanie? :)
Horizontalna zlozka len numericky (v Mathematice) priblizne 0.31522 Rho*G.
To znamena, ze odklon g od zvisleho smeru je priblizne 31.05°, co je SKUTOCNE menej ako uhol 35,26° do taziska.
|
| Neph |
ip:91.127.159.151 |
2009-10-31 20:00:14 |
cisto teoreticky, da sa to spravit integrovanim? Lebo ja som to skusala, ale velmi rychlo som prisla na to, ze toto je na mna privela:(
|
| (-E |
ip:158.195.167.186 |
2009-10-31 19:22:19 |
A preco si si myslel, ze to netreba? Keby si to naozaj skusil, tak zistis, ze to zintegrovat aj tak nevies a naozaj treba ist na to uplne inac:)
|
| Xellos |
ip:78.141.89.16 |
2009-10-30 18:33:21 |
Tak zintegrovat som to mohol, len som si myslel ze to nebude treba...
|
| kamilama |
ip:87.244.196.158 |
2009-10-30 10:39:17 |
no, treba si v prvom rade zvyknut, ze vo fks veci vacsinou nejdu dobre hrubou silou, ale treba ich ofintit :P
|
| Bzdušo |
ip:87.244.203.136 |
2009-10-30 00:38:01 |
Xellox: Grav. vztah, ako ho poznas, plati len pre bodove hmotnosti a sfericky symetricke telesa (prave si sa naucil zaujimavu vec :) gravitacne pole akehosi stvorca SA NEDA vyjadrit nijako pekne. Nefunguje ziadna taka finta, ze do vztahu dosadis za "r" vzdialenost taziska. Treba to proste hrubo (napr. numericky) vyintegrovat.
(a pre sfericky symetricke telesa NAHODOU vyjde, ze staci zobrat vzdialenost od stredu gule a dostaneme spravny vysledok)
V 6tke ulohe nebolo treba poznat ako vyzera pole stvorca. Dal sa vsak vyuzit skvely trik: SKALOVANIE. Ide asi o toto: Ak zvacsis vsetky rozmery na polovicu, a vsetky hmotnosti na stvrtinu -- Ako to zmeni tebou pocitanu velicinu? (v tomto pripade intenzitu grav. pola v akomsi mieste). Zistis, ze prispevok od kazdeho kusku stvorca dg = G dm/ r^2 sa zmeni na k-nasobne, takze aj sucet cez vsetky kusky sa musi zmenit k-nasobne. To je vsetko :)
+ treba vyuzit nejaku symetriu (napr. rozdelit stvorec na styri mensie)
Bonus uloha na skalovanie :)
Vnutri kocky je rovnomerne (tj. s konstantnou objemovou hustotou) rozmiestneny elektricky naboj. V rohu kocky je elektricky potencial fi. Aky elektricky potencial je V STREDE kocky? Nulova hladina fi je (ako inak) v nekonecne.
Nerozmyslaj nad ziadnymi integralmi. Skus si poradit len so spominanym skalovanim ;)
|
| Xellos |
ip:78.141.89.16 |
2009-10-29 16:50:36 |
V 6-tke som mal napisane, ze klasicky vztah pre gravitacnu silu plati len pre hmotne body a homogenne gule. Aky typ vzorca potom bolo treba pouzit v tej ulohe?
|
| vlejd |
ip:213.151.233.171 |
2009-10-27 19:14:45 |
marek mozem si s tobou pokecat??? to som mal kazdu kladku zdvovodnovat a opisoval preco to je a ako to je aj ked je to vlastne vsetko v tych ucebnych pomockach??? mne sa to nechce setko vypisovat jak dilino????
|
| samuel |
ip:158.195.162.195 |
2009-10-26 23:55:31 |
vlejd: Najlepsie so svojim opravovatelom
|
| vlejd |
ip:213.151.233.171 |
2009-10-26 19:44:23 |
chcel by som sa spitat s kym si mozem vydiskutovat priklad?
|
| marika |
ip:147.213.135.6 |
2009-10-25 15:49:25 |
Pro: tvar lana ti kruznicovy polkruh neda, treba skusit nieco viac exoticke:)
|
| Xellos |
ip:78.141.89.16 |
2009-10-23 20:56:38 |
Opravujem sa: tvar obluka kruznice (1.veta)
|
| Xellos |
ip:78.141.89.16 |
2009-10-23 16:41:06 |
Tak asi som mal presne popisat preco zaujme vlakno kruhovy tvar, takze tu to je:
Existuju tri druhy adheznych silovych interakcii: myd.voda-vlakno, myd.voda-ram, vlakno-vzduch, ale aj kohezna pritazliva sila medzi vlastnymi molekulami v mydlovej vode (nechajme tak sily posobiace na plochu blany ako tiazova alebo interakcia so vzduchom).
Z akeho materialu su palicky? Z ludskej koze, ako to robil kamarat zo zakladky (fukal mydlove bubliny medzi rukami) :D ale to ani nie je podstatne, staci vediet ze nekonecne malu cast bubliny na rozhrani ram-vlakno-bublina taha vyslednica sil vsetkych interakcii; dalej od ramu chyba interakcia ram-myd.voda, dalej od vlakna vlakno-myd.voda, ale vzdy ostavaju kohezne sily.
Zaobrajme sa iba miestami, kde sa dotyka vlakno a myd.voda. Sila kazdej interakcie je rovnako velka. Vlakno sa vzdy natoci tak, aby vektorova priamka vyslednice sil v danom bode bola kolma na dotycnicu k tomu bodu. Kedze tato je v kazdom bode ROVNAKA, vlakno sa zakrivi ROVNOMERNE, co vysvetluje tvar kruhoveho obluka. Pri kraji sa k tomu ale prida aj interakcia myd.voda-ramcek, ktora je nenulova a preto sa tesne pri okraji vlakno natoci na jednu stranu (keby bola nulova, bol by to krasny polkruh).
Pri dosiahnuti max. natiahnutia sa vlakno napne (co hadam popisovat nemusim) a zacne posobit dalsou silou, ktora sposobuje ze vyslednica komplet vsetkych sil bude komplet vsade nulova a teda cela sustava zostane v pokoji (kto by nepoznal zakon zotrvacosti :D ).
Pro: Ok, myslel som si, ale istota je istota :D ...lepsie to je v anglictine, tam je povrchove napetie surface tension a mechanicke stress
|
| Pro |
ip:78.141.80.166 |
2009-10-22 21:04:07 |
Prečo nám nefungujú spätné lomítka? Každopádne, znalci budú vedieť, kde ich dať pre korektný zápis.
|
| Pro |
ip:78.141.80.166 |
2009-10-22 21:02:54 |
Jedna je aplikovaná v mechanike pružných telies, druhá v povrchovom napätí. Rovnaké veličiny to nie sú, keďže prvá je $Sigma = frac{F_p}{S}$ a druhá $Sigma = frac{F_p}{l}$.
|
| Xellos |
ip:78.141.89.16 |
2009-10-22 20:31:57 |
Jednu vec si potrebujem ujasnit: sigma oznacuje napetie ako tahove tlakove apod., kde ma rozmer kg/m.s2 ale aj napetie povrchove, kde ma rozmer kg/s2; su to dve osobitne fyz. veliciny alebo je medzi nimi nejaka suvislost?
|
| Pro |
ip:78.141.80.166 |
2009-10-22 18:45:22 |
Bzdušo: Mimochodom, ak vykreslím Tvoju funkciu pre tvar lana, mám dostať kružnicový oblúk?
|
| kamilama |
ip:87.244.196.158 |
2009-10-22 18:00:31 |
no ja som mala prave ten s rovnovahou sil
|
| Bzdušo |
ip:10.0.47.14 |
2009-10-22 12:22:32 |
Kamila --
rovnovaha sil & minimum Ep
Da sa to nielen v mechanike s gulickami a kvadrikmi. Da sa to vzdy a VZDY je to ekvivalentne. Ja som ukazal postup cez energie. Predpokladam, ze vzorak bude cez sily.
|
| kamilama |
ip:87.197.28.169 |
2009-10-22 11:36:35 |
samozrejme ze sa to da inak. Ja som to riesila este uplne inak:D:D
|
| Pro |
ip:78.141.80.166 |
2009-10-22 07:45:06 |
Bzdušo: Takže nie e-mail, ale sem. Ok, už chápem. :-)
Musím sa priznať, že vysoká matematika diferenciálnych rovníc mi zatiaľ veľa nehovorí, takže ak je to jediná cesta, úloha by pre mňa bola zatiaľ neriešiteľná. Mňa napadol o čosi jednoduchší, ale pravdepodobne nepostačujúci dôkaz. Každopádne, Tvoje riešenie bolo poučné a mám nad čím počas dnešného dňa rozmýšlať – ďakujem.
|
| Amalka |
ip:80.219.175.103 |
2009-10-22 05:42:24 |
Hmm, Bzduso? Neprovokuj, hej? Som vytazena uz dost aj bez toho. Ale hlavne, kms tex rendering ma kopec svojich problemov (ale o tom mozno na prednaske na nejakom klube)
|
| Bzdušo |
ip:158.195.160.112 |
2009-10-22 03:12:04 |
... prečo u nas este nie je taky krasny TeX-rendering ako na KMS fore k prikladom? O:-)
|
| Bzdušo |
ip:158.195.160.112 |
2009-10-22 03:10:17 |
Pro & Kamila: Mne sa tu vasu diskusiu nechcelo citat, ale tak vsimol som si tam par slov typu "funkcia, ktorej integral je pri danej dlzke maximalny" a podobne. Takze k tomu mam par slov :)
Neviem, aky vzorak napisal Kubo. Uloha sa vsak DA vyriesit aj z uvahy, ze mydlova blana sa snazi zaujat stav s co najmensou energiou (tj. najmensou plochou, lebo E=sigma*S). A to navyse velmi Elegantne.
Skuste si sami premysliet, ze ona polkruznica tuto vlastnost SKUTOCNE ma. Uplne staci vediet, ze kruznica je krivka, ktora pri danej dlzke obopina najvacsiu moznu plochu.
Druha vec, naozaj existuje matematika, ktora sa zaobera hladanim funkcii s nejakymi extremnymi integralmi pri zadanych okrajovych podmienkach (vola sa "variacny pocet" -- http://cs.wikipedia.org/wiki/Variační_počet ).
Príklad: Voľne visiace lano sa snaží minimalizoať svoju potenciálnu energiu, tj. integrál
E_p = int_A^B ro*g*y(x)*sqrt{1+[y'^(x)] ^2} de x,
kde y(x) je funkcia popisujuca tvar lana, "ro" dlzkova hustota lana a A,B zaciatok a koniec lana. Okrajova podmienka je fixovana dlzka lana L, tj
L = int_A^B sqrt{1+[y'^(x)]^2} de x
Po nejakom preznaceni plati
E_p = int_A^B L(x,y,y') de x
Hladanie funkcie s minimalnym integralom E_p potom vedie na diferencialnu Lagrangeovu rovnicu (toto odvodit je dost tazke) pre y(x):
dL/dy = d/dx ( dL/dy')
V tomto pripade bohuzial vyjde skutocne skareda diferencialna rovnica a ulohu sa urcite oplati riesit inou cestou. Chcel som vsak ukazat ze aj takato cesta je. Existuje VZDY a ak sa postasti, je aj celkom rychlo schodna :-)
(mimochodom, to lano ma tvar y = a*cosh(x/a) + b :)
|
| Pro |
ip:78.141.80.166 |
2009-10-21 16:49:23 |
(-L: Je to očný klam, ale zaujímavý, nemyslíš?
|
|
<<novšie príspevky | |
staršie príspevky>> |
|
|
|
Debatu vytvoril Robus
|