|
<<novšie príspevky | |
staršie príspevky>> |
|
| polik |
ip:84.47.42.8 |
2008-07-06 20:01:30 |
cukor naspodku.... podla mna to s cukrom nemoze rezonovat (teda pohyb pohara pri cukre je viac tlmeny) a teda to skrati dlzku rezonatora teda zvysi ton... ale ze by to mal byt az takto silny efekt...
|
| $-) |
ip:62.169.161.10 |
2008-07-06 20:01:27 |
ale akoze moju informaciu neberte uplne ako presnu...len podla mna ma ten cukor na spodku vacsi efekt ako hustota vody...
|
| polik |
ip:84.47.42.8 |
2008-07-06 19:58:17 |
tak to asi o objeme nebude... ostavaju teda uvahy o tom co sa moze v tom roztoku menit ze to inak rezonuje...
|
| $-) |
ip:62.169.161.10 |
2008-07-06 19:48:34 |
imho chcelo by to urobit pokus s 2 kvapalinami rozlicnej hustoty, aby sme vylucili vplyv cukru na spodku...
a vysledok:
3 pohare
A - cista voda
B - voda s mrtou cukru rozpusteneho
C - voda s cukrom naspodku
rovnaka hladina, rovnake pohare, rovnaka lyzicka
vysledok:
A, B cinkaju rovnako
C cinka o nejaky ton vyssie (som pomerne hudobne hluchy ale posun tonu este pocujem)
takze ja tvrdim, ze za nieco moze ten cukor naspodku
|
| (-L |
ip:87.244.203.134 |
2008-07-06 14:54:59 |
ten ton klesne dost rapidne, mozno o viac nez oktavu.
|
| polik |
ip:78.99.75.143 |
2008-07-06 14:13:05 |
cize este raz... mame roztok cukor citronova stava a voda. a pocas toho ako sa cukor rozpusta znizuje sa frekvencia tonu pri cinkani.... podla mna ked sa zamyslime nad tym preco pohar vlastne cinka mali by sme na to prist..
co som skusil prave doma bolo: naplnil som pohar cistou vodou. trepal som po nom vidlickou (ton zavidi aj od toho kde trepnem ale nie velmi) postupne som odlieval vodu a ton bol stale vyssi. co sa tuna menilo? mnozstvo vody. zjavne o vodu pohar rezonuje inak ako o vzduch. co sa meni v bzdusovom pripade? mozno aj objem zmesy (to musi napisat bzduso ako velmi sa ten ton zmenil a ci sa da pozorovat zmena objemu). a este sa zmenilo to premiesanie (ak by to bolo tym premiesanim tak zjavne citronova stava s cukrom ma ine rezonancne vlasnosti ako cista voda. co moze byt sposobene rozdielnou hustotou alebo viskozitou.) tolko moj prispevok k tomuto problemu.
|
| (-L |
ip:87.244.203.134 |
2008-07-06 09:42:55 |
lahodny osviezujuci napoj: Aby to bolo jasne, ja fakt neviem preco to robi taku srandu a doteraz som prisiel na jedine akcepotvatelne vysvetlenie... ;-P
2marika: A to sa vysledky FX nevyhlasili na sustredku? S tym musim nieco spravit :-) kazdopadne, na nete uz su aj vysledky, aj vzoraky.
|
| marika |
ip:85.248.76.36 |
2008-07-04 17:36:38 |
kedy bude opravene FX?
|
| tomas |
ip:158.195.168.244 |
2008-05-11 03:42:00 |
2tumas: nepochopil som celkom ako si to myslel.. chanyways, chap to ako prakticky problem: mas vedro vody, ides na dovolenku a chces aby tvoj E.D. mal vzdy svoje malicke napajadlo (draci nepotrebuju pit vela) plne.
|
| Tumas |
ip:87.244.219.1 |
2008-05-08 11:51:13 |
Ahojte, mam taky jeden malicky dotaz: v priklade s Exotickym Drakom (drak je mocnejsi ako vtak) moze byt cely system prietokovy? t.j. ze nadrzka z ktorej pije bude fungovat ako zlab - cize stale z nej bude odtekat nejake mnozstvo vody. Mam totiz strasnu chut utopit celu kuchynu! Diky moc:)
|
| B-) |
ip:147.33.1.56 |
2008-05-04 16:02:38 |
vidis, samuel, problem bol v tom, ze si bol bajak a nevedel sa pytat :D. naco ti je vediet, ako sa ma system spravat (presne) po (trebars) sekunde? co takto vediet nejaky viacmenej rovnovazny stav... alebo najblizsi atraktor, od ktoreho sme sa odhupli (nejaku periodicitu uz najdes). takych reaktorakov vobec nezaujima, ako bude vyzerat to ci ono prudenie, ale ci sa im sajrajt dobre premiesa, ci nie (zaujimaju ich niektore konkretne prudy... ale do toho ja moc nevidim, ingy mame az v tretiaku). a ked prosto vieme, ze tato cesta pre velky vypoctovy cas nie je schodna, tak musime skusat ine, ved vo tom to je
ide len o to, ze vsetko sa da, inac by ti vedci nemali co robit
hovorim, ze prudenie kvapaliny (vid benardova bunka - pekne obrazky :D; a ine makroskopicke pohlady) je viacmenej nezaujimave, lebo neprinasa tolko uzitku ako napriklad kineticke rovnice (nielen oscilacne reakcie, ale velmi vela dalsich)
ked uz sme pri tej vypoctovej chemii (O:-))... mame tu QD na systemy velkosti radovo 5 atomov (pripadne sa spravia periodicke podmienky a miesto schroedingerovej rovnice riesime problem funkcionalu elektronovej hustoty; tym mozeme zratat aj nejaku reakciu na povrchu kovu alebo ine), na ostatne plati - MD je hlavny nastroj dnesneho vypoctovaka :D
tam chaos chceme (ked uz sme pri tych terminoch ... chceme, aby sme vyplnili fazovy priestor "uplne" :D co najkratsou simulaciou), tam, kde ho nechceme, narobime plno aproximacii a mame 100%ny poriadok :D:D:D
napriklad krystal pri 0K... to zratam na 0.01% presne :D
|
| samo |
ip:195.91.54.112 |
2008-05-04 10:28:57 |
azag: No, ony tie difky, co popisuju turbulentne prudenie nie su nejake moc skarede. Jediny problem je, ze nie je vobec jednoduche zostavit taku simulaciu, ktora bude stabilna a konvergentna. A ano Boris, vies to nasimulovat v konecnom case, ale mozem sa ti vykaslat na taku simulaciu, co sa mi bude zhodovat s realitou prve dve stotiny sekundy a potom utecie niekam do paze, pricom vypoctovy cas bol 100 rokov.
|
| azag |
ip:85.207.161.229 |
2008-05-03 20:02:50 |
no a nejde právě o to, že turbulentní proudění nepopisuje zrovna hezká difka? O:-) (ako nemám tolik načteno ako ty, vycházim z feynmana) a jestli je to nezajímavé... výpočetní chemie zažívá ohromnej boom a když to hodně zjednoduším, tak její velká část se zabývá řešením Schrödingerovy rovnice.
|
| B-) |
ip:147.33.1.56 |
2008-05-03 19:38:00 |
len teraz neviem, ci som to neprehnal s velkymi kvantifikatormi...
takze "kazda" menim na "kazda nirmalna" resp. "kazda pekna" podla kontextu :D
|
| B-) |
ip:147.33.1.56 |
2008-05-03 19:36:44 |
kolko reci a ziadna nie k veci
numericky sa da vyriesit kazda diferencialna rovnica
otazka len zostava v tom, co povazujeme za jej vyriesenie
prudenie kvapaliny je slaby caj oproti nejakej peknuckej kinetickej (akoze zlozitejsia reakcia) sustave.
pokial nie si uplny noob, tak vies odhadnut, co sa mozes pocitaca opytat, aby si v keli nebol, resp. aky vypoctovy cas ti treba na zodpovedanie tvojej otazky
to absolutne neznamena, ze by som bol zastancom numerickych metod, len vravim, ze dnes je riesenie difiek podla mna dost nezaujimavy problem... a ze vsetky sa daju v istom zmysle riesit
|
| umaxo |
ip:85.248.106.25 |
2008-05-03 19:16:17 |
samo: a to sa ti chcelo?
akoze kazde odvetvie fyziky je pekne, ale aby toto vedel stredoskolak....
|
| katka |
ip:217.144.18.110 |
2008-05-02 21:14:40 |
jej, to mi pripomina druhacku analyzu
|
| samo |
ip:195.91.54.112 |
2008-05-02 19:26:08 |
umaxo: To si pis, vies kolko som tym zabil casu?
|
| umaxo |
ip:195.91.54.114 |
2008-05-01 17:58:02 |
samo, ty chces povedat, ze si to uz preluskal?
|
| samo |
ip:158.195.167.184 |
2008-05-01 10:17:27 |
B-): No, ono numericky riesit daco, to nie je vzdy len tak. Chyba casto narasta tak rychlo, ze si uplne v keli. Prudenia vody su toho krasnym prikladom, koho zaujima trochu viac problematika simulacie prudiacej vody, odporucam preluskat si: http://www.cfd.sk/cfd-book/node2.html
|
| $-) |
ip:62.169.161.10 |
2008-04-29 22:49:22 |
B-) : ano numericky poriesis vsetko, lenze vzdy je to s nejakou chybou a je dost mozne, ze v takomto nestabilne chaotickom systeme ti jedna mala chyba zachvilu urobi fakt velku zmenu, co moze byt dost ohubu...
|
| azag |
ip:85.207.161.229 |
2008-04-29 22:33:01 |
na nobelovku za nějakej větší pokrok v chaotických systémech se ještě čeká, ne? a nelaminární proudění je přesně takovej systém. hej, numericky zrátáš všechno, ale to už není teoretická fyzika v tom smyslu, jak se podle mě běžně chápe. navíc je otázka, jestli jsi vlastně něco spočítal, když sebemenší změnou počátečních podmínek dostaneš úplně jiný řešení, který s tím prvním (zatím) vůbec nesouvisí.
|
| B-) |
ip:147.33.1.57 |
2008-04-29 22:16:26 |
mozem vediet, ako vyzeraju nevyriesene diferencialne rovnice (na nejaky hydrodynamicky model)? lebo numericky(!) zriesis vsetko (a ak si dobre nastavis otazky, tak das "dohromady" takmer vsetko)
strasne, ze ked chcem, aby ma nik nechytal za slovo, tak musim hovorit takto tazkopadne (viem si predstavit, aka halda vyryvacov sa vie pustit pre svoju sprostost do veci, ktore su ok...)
|
| azag |
ip:85.207.161.229 |
2008-04-29 21:27:04 |
teoretická fyzika samozřejmě může popsat aj to neustálené, len rovnice jsou složitější a v současnosti vlastně nevyřešené. tvoje zkušenost akorát říká, že na stejné úrovni složitosti se můžeš v teoretické fyzice zabývat jednoduššími problémy než v experimentální.
|
| polik |
ip:84.47.31.86 |
2008-04-29 21:17:50 |
po praci na prezentaci priklad 11 v tmf zlab a po precitani vzoraku ku FX 11 zlab zistujem zaujimavu vec.... aky zaujimavy rozdiel je medzi teoretickou a experimentalnou fyzikou. teoreticka si povie prudenie je ustalene... experimentalna sa zaobera prave tym ze nie je a ako nie je a co to s tym robi... nedokazem si predstavit co by bolo s tou vodou treba spravit aby ficala ustalene.
|
| kubus |
ip:163.1.207.93 |
2008-04-29 01:29:11 |
Ak to nahodou niekoho zaujima, pozmenila sa formulacia zadania prikladu FX-16 o rozpinani vesmiru.
|
| umaxo |
ip:85.248.106.25 |
2008-04-17 19:54:07 |
2tinka: ved to ano, lenze pisat to riesenia na papier sa mi vacsinou nikdy nechce...ale tak posnazim sa:-)
|
| tinka |
ip:78.99.30.233 |
2008-04-16 20:12:06 |
no jasne, nemozes to tak puho materialisticky brat...take pekne, zaujimave a poucne priklady su v tretej serii...no mnami ;). Ale fakt...na strednej si uz peknu fyziku neuzijes a kde inde? Ja to mam pri matike...ta radost, ked objavis pekne riesenie...tomu sa maloco vyrovna a clovek si musi robit radost, najma ked tym inemu neskodi (ok, opravovatel z toho moze mat istu psychicku ujmu (alebo aj fyzicku - ked sa zacne v krcoch smiechu valat po zemi ;)), ale to zanedbame)...
|
| azag |
ip:85.207.161.229 |
2008-04-16 19:32:07 |
tak fyzika... přeci... ;)
|
| umaxo |
ip:85.248.106.25 |
2008-04-16 19:23:20 |
...iba kopec casu straveneho pocitanim a pisanim:-D
|
|
<<novšie príspevky | |
staršie príspevky>> |
|
|
|
Debatu vytvoril Robus
|